sebapoškoďovanie:(

5. ledna 2009 v 11:51 |  EMO=))

Čo je sebapoškodzovanie, resp. automutilácia?

Sebapoškodzoanie je úmyselný akt fyzického násilia voči sebe samému bez zámeru spáchať samovraždu.

Prečo sebapoškodzovanie?

Sebapoškodzovanie poskytuje určité riešenie negatívnych pocitov, akýsi liek. Väčšina postihnutých trpí klinickými alebo nediagnostikovanými depresívnymi alebo inými mentálnymi problémami. Sebapoškodzovanie im pomáha:
uvoľniť intenzívne pocity/emócie
fyzicky vyjadriť vnútornú bolesť
trestať sa
získať kontrolu
vyplaviť adrenalín, ktorý, ako vieme, zlepšuje náladu
u niektorých ľudí - navodiť sexuálne vzrušenie

Akí sú ľudia trpiaci sebapoškodzovaním?

Väčšina ľudí, ktorí si fyzicky ubližujú má sklon k perfekcionizmu; nezvládajú intenzívne pocity, často nedokážu vyjadriť svoje emócie slovne, nepáčia sa sami sebe, neakceptujú svoje telo a môžu zažívať silné výkyvy nálady. Môžu sa utiekať k sebapoškodzovaniu ako k spôsobu vyjadrovania svojich pocitov a emócií alebo ako k spôsobu sebatrestania.

Ako si ľudia ubližujú?

Najčastejšie známe spôsoby sebatrýznenia sú:

Psychotické sebapoškodzovanie - zvyčajne v dôsledku zrakových alebo sluchových halucinácií. Tento typ je ľahko identifikovateľný..

Organické sebapoškodzovanie - zapríčinené napr. autizmom či vývojovými chybami.

Typické sebapoškodzovanie

Typické sebapoškodzovanie je dôsledkom psychologických a emocionálnych príčin, nesúvisiacich s psychotickými (zrakové alebo sluchové halucinácie) alebo organickými (fyzickými) prejavmi. Väčšina ľudí, ktorí si fyzicky ubližujú spadá do tejto kategórie. Tento typ sebapoškodzovania sa používa na vyrovnávanie sa so životom, vylepšovanie svojich emočných stavov.

najčatejšie spôsoby sebapoškodzovania sú:

Rezanie/strihanie

Rezanie, príp. strihanie je najčastejší spôsob sebapoškodzovania. Bežne sa používa nôž, žiletka, kúsok skla alebo iné ostré predmety. Väčšina porezaní sa nachádza na ramenách, nohách, zápästiach a hrudi, ale iní ľudia sa zvyknú porezať aj na bruchu, tvári, prsiach, genitáliách. Najčastejšie sa však vyskytuje na ramenách či zápästiach, kde si možno ľahko vymyslieť výhovorku, napr. "Porezala som sa pri varení."

Popáleniny

Je to ďalší častý spôsob sebapoškodzovania. Obyčajne sa robí cigaretami, zapaľovačom, zápalkami, horúcimi (žehlička) či horiacimi predmetmi. Niekedy ľudia dokonca používajú horľaviny ako benzín, propán, alkohol a pod. Obdobne ako pri rezaní, ľudia sa zvyknú popáliť na ramenách, zápästiach, nohách, hrudi.

Zásahy do rán/pomýlené liečenie

Väčšina ľudí si zasahuje do hojenia rán, ale za sebapoškodzovanie to považujeme len vtedy, keď sa to robí kontraproduktívne. Niektorí ľudia si permanentne zoškrabúvajú chrasty, strkajú si do rán ihly, špendlíky alebo iné predmety, aby nanovo otvorili ranu, ktorá sa im nejako nepozdáva a "vyoperovali" z nej všetko, čo tam podľa nich nepatrí.

Udieranie sa

Udieranie sa päsťami, obyčajne do hlavy alebo stehien sa možno nezdá také závažné ako vyššie spomenuté druhy, deje sa však z rovnakých príčin.

Extrémne obhrýzanie si nechtov

Mnohí ľudia si obhrýzajú nechty, o sebapoškodzovanie však ide, ak je krutejšie a častejšie než normál. Neraz zasahuje až do pokožky a vedie ku krvácaniu.

Škrabanie sa

Bežné škrabanie sa môže zvrhnúť na chorobné, charakterizované vyššou frekvenciou, intenzitou a trvaním. Koža sa stáva odretou až krvavou. Používajú sa na to obvykle nechty, ale niekedy aj ostré či napoly ostré predmety ako sú nôž, hrebeň, ceruzka a pod. Neraz sa deje nevedome.

Trichotilománia, čiže vytrhávanie si vlasov, resp. chlpov

Trichotilománia je nadmerné opakované vytrhávanie vlasov, vedúce k ich zjavnému úbytku. Ako jediná forma sebapoškodzovania je samostatne diagnostikovaná. Obyčajne si postihnutý vytrháva vlasy, ale môže ísť práve tak aj o obočie, bradu či iné ochlpenie. Snaží sa to maskovať napr. klobúkom alebo, v prípade obočia, slnečnými okuliarami.

Lámanie si kostí

Ide o zriedkavú, ale o to vážnejšiu formu sebapoškodzovania. Chorý na to používa ťažké predmety ako sú kladivo, tehla a pod. Ale niektorí ľudia sa hádžu o stenu či o dvere.

Aký je vzťah medzi sebapoškodzovaním a hanbou?

Hanba je jedným z najčastejších pocitov súvisiacich so sebapoškodzovaním a to buď príčinne alebo následne. Hanba za samotné rany, jazvy i za neobvyklosť svojho správania dokáže podstatne zmeniť osobný aj pracovný život postihnutého. Pocity hanby a viny však môžu byť aj spúšťacím mechanizmom automutilácie, veľmi často ako dôsledok zneužívania či iných traum z detstva. Trpiaci si neuvedomuje, že to nie je jeho vina.

Sebapoškodzovanie "plodí tajomstvá". Mnohí ľudia sa to snažia tajiť, lebo sa za to hanbia a boja sa odsúdenia a straty pozície v spoločnosti. V našej spoločnosti sú ľudia postihnutí sebapoškodzovaním stigmatizovaní, a preto sa boja o tom hovoriť. Tajomná a tajnostkárska povaha tohto ochorenia zvyšuje pocity hanby a izolácie, čo uzatvára bludný kruh sebapoškodzovania.

Rany, modriny a jazvy

Jazvy sú celoživotnou spomienkou na epizódu zraňovania a produkujú hanbu prameniacu zvnútra ako aj z vonka, zvlášť na viditeľných miestach. Ostatní ľudia sú zvedaví a pýtajú sa na pôvod zranení či jaziev, od čoho závisia ich reakcie. Nevhodná reakcia,

dokonca už samotná obava z nej vyvoláva sériu negatívnych pocitov a myšlienok, zvyčajne vedúcich k ďalšiemu sebazničujúcemu správaniu. Je iné, keď k ranám prídeme bežným spôsobom. Väčšina ľudí nechápe sebapoškodzovanie a reaguje nevhodne až trápne. Postihnutý sa tomu snaží predchádzať maskovaním, klamstvami či izoláciou. Tí šťastnejší si to dokážu uvedomiť včas a orientujú sa na menej viditeľné miesta na tele. Je nesmierne ťažké, vyrovnávať sa s odsúdením a nepochopením zo strany tých druhých.

Klamanie a maskovanie len uzatvára kruh hanby a rozpakov. "Pamätaj, tvoje jazvy symbolizujú schopnosť prežiť. Tvoje telo je nositeľom nezmazateľných upomienok na to, aký silný dokážeš byť. Je dôležité hľadieť na tieto znaky s istou hrdosťou a rešpektom. Iba keď rešpektuješ seba samého, môžeš požadovať rešpekt od iných."

Izolácia a odcudzenie

Možno sa cítiš osamelo v zvláštnom pekle sebapoškodzovania. Pocit osamelosti môže vyvolávať fakt, že si nevedel o nikom inom, kto si zámerne ubližuje. Sebapoškodzovanie je správanie sotva predmetom verejnej diskusie a nebolo publikované v médiách. Možno sa cítiš byť iným, šialeným alebo nenormálnym. Možno sa tak cítiš preto, že si si ešte neuvedomil, že v tom nie si sám. Možno sa uvádzaš svojou odlišnosťou do rozpakov, viníš sa za zraňovanie tvojho tela, za všetku tú krv a jazvy.

Sebapoškodzovanie sa líši od ostatných porúch správania. Zneužívaniu alkoholu či drog, poruchám príjmu potravy, patologickému hráčstvu sa už venovalo v médiách veľa pozornosti, takže postihnutí sa necítia byť až tak osamelo šialenou raritou. V mnohých väčších mestách existujú pre nich terapeuticko-podporné skupiny. Sebapoškodzovaniu sa nevenuje pozornosť a podpory sa sotva dopátraš.


Vrátim sa k názvu článku "Hip-hop vs. eMo" . Otázka znie, prečo som si vybrala práve tieto dva smery. Pomaly sa šplhali do popredia a v dnešnej dobe sa vyskytujú najčastejšie. Možno ani nie samotné smery, ale ich hybridy.

Pre pochopenie načrtnem niečo z histórie a zo skutočného jadra podstaty tejto hudby a pootm hor sa porovnávať.

HIP-HOP:

Hip-Hop tvoria štyri hlavné elementy: Rap,Dj-ing, breakdance a graffiti, ktoré začali na počiatku 70. rokov v New Yorku afroameričania a latinoameričania. Termín rap je často braný ako synonymum ku slovu Hip-Hop, ale to vôbec nieje to isté!

Hip-Hop sa zrodil v New Yorku, keď Djs začali z funkových a diskotékových pesničiek preberať bicie. MC vznikol po spojení DJa a hudby, kde MC začali hovoriť do beatov. Najskôr iba nabádali ľudí k tancovaniu a vkladali do hudby vtipné anekdoty. Nakoniec sa táto ich činnosť stala viac štylizovaná a začala byť známa ako rapovanie. V roku 1970 sa Hip-Hop stal oficiálnym hudobným štýlom a takmer okamžite sa stal hlavným hudobným prúdom Ameriky a začal sa šíriť po celom svete. V 90-tých rokoch sa jedna forma Hip-Hopu začala nazývať Gangsta Rap a stala sa hlavnou časťou americkej hudby. Gangsta rap sa stretol s odporom , pretože jeho texty boli chápané ako propagujúce násilie, drogy a odpor k ženám. Po roku 2000 bol už Hip-Hop rozšírený po celom svete a obsadzoval všetky prvé miesta vo všetkých chártoch.

EMO:
V Polovici 80. rokov bol výraz "emo" používaný výhradne pre hudobný štýl inšpirovaný vtedajšou washingtonskou scénou. Koncom 90. rokov sa táto hudba dostala do povedomia širšieho publika a slovo začalo naberať ďalšie významy. Pôvod je doteraz nejasný. Prvý krát bol vraj tento pojem pužitý v roku 1985 , keď členovia skupiny Rites of Spring poznamenali v interview pre časopis Flipside, že ich niektorí fanúšikovia začali označovať ako "emo", údajne podľa emócií, ktoré kapela ukazovala pri svojich vystúpeniach. V nasledujúcich rokoch bolo "emo" vnímané ako skratka z "emotive hardcore", alebo "emotional hardcore". V dnešnej dobe sa používa v širšom význame, a je často považované za skratku slova emotívny.Názory, ktoré chcelo emo povedať už boli teda vyjadrené v 80. a 90. rokoch.
Okolo roku 2000 sa názory rozchadzajú. Poslucháči sa rozdeľujú na 2 skupiny - prvá,ktorá vyznáva "old school" a popové novinky odmieta. A druhá, ktorá necháva scénu rásť ,nabaľovať na ňu také kapely ako sú Fall Out Boy, Hawthorne Heights, My Chemical Romance, Panic! At The Disco ... a dáva čoraz väčší dôraz na image.

Hudbu chápem ako niečo, čo mi pomáha, čo mi niečo dáva a čo ma robí šťastnou. Je to v hladine psychickej ( ak nerátam koncerty, kde sa človek vyblázni aj fyzicky:) ) Preto nedávam dôraz na oblečenie či cenu šiltovky,topánok....
Mladí ľudia však často závidia.Nechápu pravú podstatu a tu sa to odzrkadľuje. ( Konečne sa dostávam k podstate, ouh yeah..) Hip Hop už nie je len hudba, už je to o cenách, peniazoch, oblečení..Je to komunita ľudí, ktorí holdujú alkoholu, tráve a robia to hlavne preto, aby sa zaradili.Je to nejaký problém poznať 14ročného týpka s bongom?Skrátka to s rozumom ide dolu vodou. Ja osobne hip hop už nemusím , ale kedysi to bolo inak. Rovnako je na tom mnoho ďalších ľudí naokolo.A prečo? Texty už nie sú len výpoveďou s nejakým hlbším zmyslom.Sú to už len suchoty, nadávky.A čo vidíte v klipoch ? Polonahé ženské.Wau! Široké nohavice, tričko pod kolená a si hiphoper.Šiltovka na hlave, nejaké tie DC , potítko na ruke a čo si? Samozrejme, hiphoper.

Rovnako je na tom aj emo. Rozrástlo sa a je z neho nový hit. Ale drvivá väčšina deciek hrajúcich sa na emo ani len netuší čo emo vlastne je. Pre nich je to všetko o čiernom laku na nechtoch, čiernej ofine cez oči, depresiách, o pohľade do zeme, dorezaných rukách, čiernych linkách na očiach nehovoriac o homosexualite( prípadne bi..) u chlapcov. Veď o čom to je? ABy si mohol počúvať emo musíš mať depky? Rezať sa? Maľovať sa? Mne to teda logiku nedáva. Vám hej?

Správna odpoveď vyplývajúca z článku:
Jedna vec je hudba a druhá image.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama